Život Prešova
online
online
Najstarší pevný most v Bratislave otvorili pred 130 rokmi
30.12.2020 Bratislava
Bratislava
30. decembra (TASR) – Viac ako osem desiatok rokov bol jediným mostom,
ktorý spájal ľavý a pravý breh Dunaja v Bratislave. Most Františka
Jozefa, Štefánikov most, Most Červenej armády a od roku 1990 Starý most
počas storočí menil názov aj podobu. V stredu 30. decembra uplynie 130
rokov od slávnostného otvorenia najstaršieho bratislavského mosta.
Prvé písomne doložené zmienky o prvých dvoch drevených vojenských mostoch na území dnešnej Bratislavy pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Mesto po stáročia túžilo po pevnom moste, pretože rôzne drevené, pontónové, kyvadlové či loďkové mosty, po ktorých sa dovtedy cez Dunaj prechádzalo, nemohli pri veľkej vode či počas zimy zabezpečiť nerušenú premávku.
Spoločné želanie sa stalo skutočnosťou až v roku 1889, kedy sa 12. augusta začala stavba pevného oceľového mosta, o čo sa významne pričinil minister dopravy a obchodu Gábor Baross (Gabriel Baroš).
Nové dielo slávnostne otvoril 30. decembra 1890 cisár František Jozef I. a most niesol aj meno panovníka. Nová pýcha mesta mala dĺžku takmer 459 metrov a stála na mohutných kamenných pilieroch, ktoré boli vytesané v Devínskej Novej Vsi. Celkové náklady na stavbu mosta, ktorý výrazne oživil hospodársky, dopravný a obchodný ruch v meste, dosiahli takmer dva milióny zlatých.
Čoskoro bola vedľa cestného mosta dokončená aj železničná časť, ktorú osadili na spoločných pilieroch s cestným mostom. Fyzicky však išlo o dve samostatné konštrukcie. Od roku 1891 teda po tomto moste jazdili aj vlaky medzi Bratislavou a Petržalkou a ďalej do Hegyeshalomu a po roku 1897 aj cez Parndorf až do Šopronu.
Ďalšia koľajová doprava na moste Františka Jozefa pribudla v roku 1914, kedy do prevádzky uviedli električku, ktorá spájala Bratislavu s Viedňou.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 most volali Dunajský a od 28. októbra 1934 niesol po generálovi M. R. Štefánikovi meno Štefánikov most.
Od októbra 1938, po pripojení Petržalky k nacistickému Nemecku, sa Štefánikov most stal hraničným mostom a električková doprava bola zastavená.
Koncom druhej svetovej vojny vyhodili ustupujúce nemecké jednotky v noci z 2. na 3. apríla 1945 Štefánikov most do vzduchu. Po dobytí Bratislavy vybudovali vojaci Červenej armády spolu s nemeckými vojnovými zajatcami za päť mesiacov a sedemnásť dní nový železný most, ktorý dali do prevádzky 3. februára 1946. Na počesť osloboditeľov niesol meno Most Červenej armády.
K obnoveniu električkovej dopravy do Petržalky po Sad Janka Kráľa došlo až v roku 1951. V roku 1961 však uplynula plánovaná životnosť provizórneho mosta, preto na moste obmedzili premávku vozidiel ťažších ako 12 ton a vylúčili z neho aj električkovú dopravu. Hoci toto obmedzenie malo byť pôvodne len krátkodobé, napokon pretrvalo viac než pol storočia.
Samotný most, hoci bol postavený len ako dočasné riešenie, používal sa až do polovice mája 2010, kedy ho pre kritický stav celkom uzavreli. Individuálna doprava bola pritom zo Starého mosta vylúčená už od 1. januára 2009, no autobusovej doprave slúžil Starý most až do mája 2010, teda do poslednej chvíle.
Na odľahčenie mosta sa odstránili ťažké betónové platne, čím sa opäť sprístupnila pešia časť. Koncom novembra 2013 sa začali práce na jeho demontáži a od 2. decembra 2013 bol most pre havarijný stav uzavretý.
Po 122 rokoch sa teda Starý most dočkal kompletnej rekonštrukcie, počas ktorej starú nosnú oceľovú konštrukciu vymenili za úplne novú. V rámci budovania električkovej trate do Petržalky bol na jeho mieste vybudovaný nový Starý most. Práce oficiálne ukončili 15. decembra 2015, ale až 19. mája 2016 sa dočkalo viac ako sto tisíc obyvateľov Petržalky otvorenia zrekonštruovaného Starého mosta pre peších i cyklistov a 8. júla 2016 sa po ňom Bratislavčania previezli prvý raz aj električkou.
Prvé písomne doložené zmienky o prvých dvoch drevených vojenských mostoch na území dnešnej Bratislavy pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Mesto po stáročia túžilo po pevnom moste, pretože rôzne drevené, pontónové, kyvadlové či loďkové mosty, po ktorých sa dovtedy cez Dunaj prechádzalo, nemohli pri veľkej vode či počas zimy zabezpečiť nerušenú premávku.
Spoločné želanie sa stalo skutočnosťou až v roku 1889, kedy sa 12. augusta začala stavba pevného oceľového mosta, o čo sa významne pričinil minister dopravy a obchodu Gábor Baross (Gabriel Baroš).
Nové dielo slávnostne otvoril 30. decembra 1890 cisár František Jozef I. a most niesol aj meno panovníka. Nová pýcha mesta mala dĺžku takmer 459 metrov a stála na mohutných kamenných pilieroch, ktoré boli vytesané v Devínskej Novej Vsi. Celkové náklady na stavbu mosta, ktorý výrazne oživil hospodársky, dopravný a obchodný ruch v meste, dosiahli takmer dva milióny zlatých.
Čoskoro bola vedľa cestného mosta dokončená aj železničná časť, ktorú osadili na spoločných pilieroch s cestným mostom. Fyzicky však išlo o dve samostatné konštrukcie. Od roku 1891 teda po tomto moste jazdili aj vlaky medzi Bratislavou a Petržalkou a ďalej do Hegyeshalomu a po roku 1897 aj cez Parndorf až do Šopronu.
Ďalšia koľajová doprava na moste Františka Jozefa pribudla v roku 1914, kedy do prevádzky uviedli električku, ktorá spájala Bratislavu s Viedňou.
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 most volali Dunajský a od 28. októbra 1934 niesol po generálovi M. R. Štefánikovi meno Štefánikov most.
Od októbra 1938, po pripojení Petržalky k nacistickému Nemecku, sa Štefánikov most stal hraničným mostom a električková doprava bola zastavená.
Koncom druhej svetovej vojny vyhodili ustupujúce nemecké jednotky v noci z 2. na 3. apríla 1945 Štefánikov most do vzduchu. Po dobytí Bratislavy vybudovali vojaci Červenej armády spolu s nemeckými vojnovými zajatcami za päť mesiacov a sedemnásť dní nový železný most, ktorý dali do prevádzky 3. februára 1946. Na počesť osloboditeľov niesol meno Most Červenej armády.
K obnoveniu električkovej dopravy do Petržalky po Sad Janka Kráľa došlo až v roku 1951. V roku 1961 však uplynula plánovaná životnosť provizórneho mosta, preto na moste obmedzili premávku vozidiel ťažších ako 12 ton a vylúčili z neho aj električkovú dopravu. Hoci toto obmedzenie malo byť pôvodne len krátkodobé, napokon pretrvalo viac než pol storočia.
Samotný most, hoci bol postavený len ako dočasné riešenie, používal sa až do polovice mája 2010, kedy ho pre kritický stav celkom uzavreli. Individuálna doprava bola pritom zo Starého mosta vylúčená už od 1. januára 2009, no autobusovej doprave slúžil Starý most až do mája 2010, teda do poslednej chvíle.
Na odľahčenie mosta sa odstránili ťažké betónové platne, čím sa opäť sprístupnila pešia časť. Koncom novembra 2013 sa začali práce na jeho demontáži a od 2. decembra 2013 bol most pre havarijný stav uzavretý.
Po 122 rokoch sa teda Starý most dočkal kompletnej rekonštrukcie, počas ktorej starú nosnú oceľovú konštrukciu vymenili za úplne novú. V rámci budovania električkovej trate do Petržalky bol na jeho mieste vybudovaný nový Starý most. Práce oficiálne ukončili 15. decembra 2015, ale až 19. mája 2016 sa dočkalo viac ako sto tisíc obyvateľov Petržalky otvorenia zrekonštruovaného Starého mosta pre peších i cyklistov a 8. júla 2016 sa po ňom Bratislavčania previezli prvý raz aj električkou.
www.ZIVOTPO.sk
